Prihláste sa na odber noviniek
Pre svoj hornatý ráz sa regióny Kysúc, Turca, Oravy či Liptova nemôžu chváliť hustou železničnou sieťou. No vďaka tranzitným tepnám aj významným podnikom je aj tu železničná doprava stále aktívna. A jej nevyužitý potenciál je ešte omnoho väčší.
Kysuce – nadvláda tranzitu
V severozápadnom regióne Slovenska vedie jediná, nákladnou dopravou využívaná železničná trať. V Žiline sa spája východno-západná vetva so severo-južnou a všetky vlaky smerujúce do Čiech i Poľska prechádzajú po hlavnej trati až do prechodovej stanice Čadca, odkiaľ ich ešte čaká náročné stúpanie na Jablunkovský priesmyk. ZSSK CARGO v Čadci preberá a odovzdáva veľké množstvo vlakov a tak tu nie je núdza o ruch ucelených súprav spájajúcich Baltské, Jadranské a Čierne more, ale aj smerujúcich do a zo slovenských „suchozemských prístavov“ na ukrajinskej hranici.
Regionálna vozba je tu však veľmi slabá. Pre vysoké náklady a malé vyťaženie (len občasnou nakládkou dreva), bol zrušený manipulačný vlak na miestnej trati z Čadce do Makova. Zákazníci však k nakládkam stále môžu využívať všeobecné nakládkové a vykládkové koľaje (VNVK) v stanici Čadca. Tá je v prípade potreby obslúžená zo Žiliny.
„Aby mohli prepravy dreva konkurovať cestnej doprave, rieši sa to technologicky skupinovaním vozňov. Nakládka prebieha v Kysuckom Novom Meste, Krásne nad Kysucou a v Čadci – a skupiny vozňov sa spájajú do uceleného vlaku,“ vysvetľuje cestu ako zefektívniť systém jednotlivých vozňových zásielok (JVZ) regionálny obchodný manažér ZSSK CARGO, Ľuboš Mierny.
Okrem prepravy dreva tu ešte sporadicky prebieha dobeh uhlia z Čiech v českých vozňoch radu Ea, čo využívajú hlavne zákazníci v neplynofikovaných dedinách. Momentálne sú však, podobne ako väčšina uhoľných prepráv, tieto vozby v útlmovom režime, nakoľko sa rastúce ceny uhlia nedokážu vyrovnať štátom dotovaným cenám plynu.
Žilina a okolie – automobilka hrá prím
V samotnej Žiline je najaktívnejším zákazníkom automobilka KIA motors. Okrem poskytovania prípojnej a vlečkovej prevádzky vykonáva ZSSK CARGO aj prevádzkovanie dráhy. Nevozia sa len hotové automobily. ZSSK CARGO zabezpečuje aj obsluhu podniku Ferona, kde hlavné výkony tvorí dobeh ucelených vlakov s valcami plechov, určenými do výroby pre závod KIA. Vo Ferone je krytý sklad, kde je možnosť plechy dočasne uskladniť. Presun do podniku KIA pre just-in-time logistiku je na poslednej míli riešený autodopravou.
Vlečka Ferony sa nachádza na miestnej trati do Rajca. Tamojšie prepravy nekalcinovaného dolomitu do Ostravy, žiaľ, ustali z dôvodu problémov na strane moravských železiarní. Na rajeckej trati bola medzičasom zavedená veľmi silná osobná taktová doprava, medzi ktorú je veľmi komplikované vtesnať obsluhu nákladnými vlakmi. Ich odchod je tak posunutý až do neskorých nočných hodín. A keďže sa súpravy museli z kapacitných dôvodov rozdeliť na dve, hľadá sa vhodná technológia obsluhy. Podobne je na tom utlmená preprava odsírovacieho vápenca z Lietavskej Lúčky, keďže pre ukončenie výroby v uhoľnej elektrárni Nováky koncom roka ustali prepravy známeho Ekocell Expressu. Momentálne sa za tieto prepravy hľadajú náhrady.
Je dôležité poznamenať, že v druhej polovici roku 2024 bude na asi 8 mesiacov odstavená celá rajecká trať z dôvodu napájania koľají do novo vybudovaného koridoru v Žiline. Počas tejto výluky nebude prevádzkovaná žiadna doprava - ani osobná, ani nákladná. Týka sa to teda aj potenciálnych prepráv vápenca, aj občasných JVZ-iek v podobe dreva.
V meste Žilina sa nachádza ešte vlečka Žilinskej teplárenskej, kde aktuálny kontrakt na dovoz uhlia trvá ešte do konca roku 2026, no podobne ako tepláreň v Martine, aj tu prechádza technológia na iný systém spaľovania a nie je isté, či bude môcť železnica slúžiť pri dodávkach paliva aj v budúcnosti. Susediaca vlečka do papierní nedokázala konkurovať kamiónovej doprave: hotové hygienické papierové výrobky sú veľmi ľahké a cena železničnej dopravy sa napriek neustálym pokusom vždy ukáže ako takmer dvojnásobná oproti doprave po ceste. Je to síce ekologickejšie, no ekonomika nepustí. Tu stojí za to pripomenúť si, že kým kamióny platia len za úseky spoplatnené mýtom, vlaky musia platiť za každý jeden prejdený kilometer kdekoľvek, ako aj za zriadenie vlaku. O rovnocennom podnikateľskom prostredí tu teda hovoriť nemôžeme.
Keďže vápencové zásoby sú nielen v Rajeckej doline ale v celom okolí Žiliny, neďaleko zriaďovacej stanice v Žiline-Tepličke, odkiaľ jazdia pravidelné zmiešané vlaky do Štúrova, Bratislavy, Zvolena, Košíc aj Ostravy, je ďalšia aktívna vlečka. Spoločnosť Dolvap vo Varíne nakladá vozne do prevažne ucelených vlakov, ale aj skupín vozňov k zákazníkom, predovšetkým v hutníckom priemysle.
Vrútky a Martin – veľký potenciál
Pokračujúc po hlavnej trati Košicko-bohumínskej železnice na východ sa po sérii tunelov dostaneme do Vrútok a Martina. Pravidelný manipulačný vlak vyváža náklad zo Žiliny stúpaním do Hornej Štubne, kde sa záťaž JVZ-iek aj skupín vozňov delí následnými manipulačnými vlakmi vo vetve na Prievidzu a Nováky a v smere na Hronskú Dúbravu a Zvolen.
Slabé napojenie aktívnych vlečiek v Turci nezásobuje ZSSK CARGO veľkým počtom „jednotliviek“. Vlečky v oblasti Vrútok však majú vysoký potenciál. Momentálne sa riešia najmä prepravy oceľového šrotu. Príkladom je vlečka Hotis Recycling, na ktorej bude ZSSK CARGO vykonávať prevádzkovanie dráhy.
Orava – po hutníctve zostalo už len drevo
V Kraľovanoch sa z hlavnej trate na východ Slovenska vetví jediná trať regiónu Orava. Tá končí v Trstenej. Na nej v minulosti vozili gro tovarov Oravské ferozliatinárske závody. Napriek tomu, že tieto vozby prebrali súkromní prepravcovia, po energetickej kríze sa úplne utlmili a v súčasnosti už podnik len zvažuje, do ktorej krajiny v zahraničí presunie svoje aktivity.
Na „Oravke“ tak zostali VNVK v staniciach, v ktorých sa nakladá drevo a šrot. Obsluhu tu vykonávajú manipulačné vlaky vypravované z Liskovej pri Ružomberku.
Rušeň na týchto vlakoch by vedel byť využitý aj na plánované oživenie skladu dreva v Ľubochni. Slovwood, významný zákazník ZSSK CARGO, pre ktorého vozíme logistické vlaky z rôznych kútov Slovenska do ružomberskej celulózky, tu plánuje prevádzkovať bývalú vlečku Lesov SR. ZSSK CARGO by na nej tak mohlo vykonávať posun a prístavbu vozňov a následné zriaďovanie ucelených vlakov.
Liptov – neutíchajúca sila papierní a dreva
Na Liptove sa nákladná doprava sústredí do Liskovej pri Ružomberku. Tunajšia celulózka v Mondi SCP využíva železnicu nielen na dovoz logistických zberných vlakov s drevom. Do podniku smerujú aj skupiny vozňov s chémiou z Novák, či ucelené vlaky s uhličitanom vápenatým z východného Slovenska. Z hotovej produkcie využíva celulózka železnicu na vývoz buničiny v krytých vozňoch. A okrem logistických vlakov z juhu, východu a západu Slovenska sem smerujú aj ucelené vlaky s drevom z poľského prístavu Gdynia.
Miestna obsluha obsluhuje posunom aj ružomberskú VNVK, kde dlhodobo a spoľahlivo jazdia vlaky naložené pieskom pre miestnu betonárku, ktorá zásobuje výstavbu diaľničného obchvatu Ružomberka, vrátane výstavby tunela. Tunajšie rušne vyrážajú v prípade potreby aj na satelitné manipulačné vlaky – na spomínanú Oravu, ale aj horný Liptov.
Na hornom Liptove je najsilnejším zákazníkom píla Rettenmeier Tatratimber. Vozby štiepky už ustali, no najnovšie sa v réžii ZSSK CARGO objavili ucelené vlaky s drevom z Nemecka. Tu liskovská obsluha pomáha pristaviť vozne na vlečku tohto podniku.
Potenciál na vyťaženie „hornoliptovského manipuláku“ tu však je. Stačí spomenúť vozby JVZ s etanolom na vlečku St.Nicolaus, zriedka využívaná VNVK v Liptovskom Mikuláši, kde zvykla prebiehať nakládka dreva či šrotu, nevyužité vlečky betonárky v Liptovskej Teplej a nakladacieho miesta na štrky v Kráľovej Lehote.
Fotografie: Peter Vlček, Martin Zvonár, Matúš Vrška, Jozef Mráček, Nikola Bařinková, Marián Gjer a ZSSK CARGO
