Prihláste sa na odber noviniek
Región Gemer oddávna oplýval nerastným bohatstvom. V dávnej minulosti sa tu ťažili drahé a farebné kovy, ako i železná ruda, ktorá dala regiónu prezývku „železné srdce Uhorska“. To prinieslo aj vybudovanie železničných tratí. Ich hustá sieť tu existuje dodnes a preprava nerastných surovín na nich stále dominuje – no dnes sú to najmä vápenec, spekaná (sintrovaná) magnézia, či mastenec.
Južný železničný ťah Slovenskom
Hlavná železničná dopravná tepna naprieč Slovenskom vedie severom, no teoreticky by cesta medzi dvomi najväčšími mestami Slovenska bola omnoho rýchlejšia južnou trasou. Existuje totiž aj takzvaný južný železničný ťah, ten je však v dosť zlom technickom stave. Väčšina južnej trasy je jednokoľajná a medzi Zvolenom a Košicami nie je ani elektrifikovaná (hoci sa už začala elektrifikácia úseku medzi Košicami a Moldavou nad Bodvou). Na tomto úseku jazdia ucelené vlaky s palivami medzi Stožkom pri Zvolene a Kapušanmi pri Prešove. Vlaky ZSSK CARGO tu tiež obsluhujú jednu z najväčších píl na Slovensku v Tomášovciach pri Lučenci. Na Gemeri sa z tejto trate vetvia odbočky: nielen na juh do susedného Maďarska, ale i na sever, kde takzvané Gemerské spojky vedú do dolín, v ktorých sa ťaží a spracováva nerastné bohatstvo, ale i drevo z okolitých lesov.
Kľúčový uzol Plešivec
Nákladnú železničnú prepravu tohto regiónu po roky spoľahlivo zabezpečujú naše vlaky. Srdcom fungovania je Plešivec, kde sa schádzajú gemerské spojky s hlavnou traťou; odtiaľto sú obsluhované aj jednotlivé trate. ZSSK CARGO tu disponuje i depom a dostatočnou zásobou dieselových rušňov, ktoré vozia ucelené vlaky, ale najmä skupiny vozňov a jednotlivé vozňové zásielky (JVZ) do zoraďovacích staníc vo Zvolene a v Košiciach a tiež cez pohraničnú prechodovú stanicu Lenartovce do Maďarska. Pravidelné vozebné ramená však zahŕňajú aj manipulačné vlaky do gemerských dolín.
V gemerských dolinách
Tri železničné trate z Plešivca vedú do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej. Na nich dominujú legendárne stroje spojené s týmto regiónom – „zamračené“. Rušne radu 751 tu vozia manipulačné vlaky, ktoré ako prítoky zásobujú priebežné nákladné vlaky na južnom ťahu.
Na muránskej trati obsluhujú manipulačné vlaky ako prvú stanicu Lubeník. Tu je významným zákazníkom spoločnosť SMZ Jelšava. Do Lubeníka zaústená vlečka disponuje aj vlastným rušňom a magnezit sa tu nakladá do ucelených vlakov, skupín vozňov, ale i JVZ-iek. Smerujú sem na nakládku žiaruvzdorných materiálov výsypné vozne typu Uadds, ale na „Muránskom manipuláku“ nájdete i vozne kryté, či „jednotlivky“ s loženými kontajnermi. Následne sa podľa potreby manipulačný vlak presunie do Revúcej. Tunajšia vlečka Lesov SR spestruje nákladnú vozbu o tvrdé listnaté drevo. V minulosti sa tiež nakladalo v koncovej stanici Muráň, no zmenou zonácie národných parkov a znížením ťažby táto časť trate osirela. Zaujímavosťou je, že pôvodne mala byť táto trať postavaná až do Tisovca, ale druhá svetová vojna tieto plány zmenila.
Druhá z Gemerských spojok – trať do Slavošoviec – je žiaľ vyťažená najmenej. V minulosti využívala naše služby spoločnosť SHP Slavošovce, keď najmä vo vozňoch typu Hbis vyvážala hotové výrobky z papierní.
Na tretej trati, vedúcej z Rožňavy do Dobšinej, stále panuje čulý ruch nákladnej železničnej dopravy. Spoločnosť Eurotalc v Rožňave prekladá z nákladných automobilov do železničných vozňov typu Raj steatit, ľudovo tiež nazývaný mastenec; bielu práškovú hmotu z Gemerskej Polomy, kde je jedno z najlepších svetových ložísk tejto suroviny. Manipulačné vlaky s rušňami radu 751, ktorým občas sekundujú rušne radu 742, pokračujú na nakládku dreva do Betliara a koncovej stanice Dobšiná. I tu, bohužiaľ, v konkurencii často vyhráva neekologickejšia a cestnú infraštruktúru poškodzujúca kamiónová doprava. Tak ako v predchádzajúcich prípadoch, aj odtiaľto jednotlivky aj skupiny vozňov smerujú v rámci logistických vlakov do tuzemska, ale aj do okolitých európskych štátov. V Dobšinej sídli aj zákazník, ktorý ako jeden z mála železnicou potrebné suroviny k svojej výrobe dováža. Spoločnosť Kovostroj importuje cez belgický prístav v Antverpách na ďalšie spracovanie za studena valcované výrobky z ocele. Skupiny vozňov a JVZ-ky pre Kovostroj tak pomáhajú plniť náklady na „manipulákoch“ na tejto koncovej trati.
Cement, piesok, vápenec
Z hľadiska prepravovaných objemov najvýznamnejší zákazníci ležia na hlavnej trati medzi Zvolenom a Košicami. O vozbách vápencového kameniva z Lomu Včeláre do cementárne v Turni nad Bodvou sme už v minulosti písali. Novinkou je zmena typu vozňov, kedy najnovšie na týchto vlakoch nahradili vozne Faccs iné typy výsypných vozňov typu Falls. Spoločnosť CRH však využíva železnicu aj na vývoz vlakov s cementom, ktoré smerujú cez prechodovú pohraničnú stanicu Čaňa – Hidasnémeti do Maďarska. Turňa nad Bodvou však žije aj nakládkou dolomitického kameniva. Táto hornina smeruje do košických železiarní a skupina až 13 otvorených vozňov typu Eas odtiaľto pravidelne jazdí do Hanisky pri Košiciach.
Hustá sieť = veľký potenciál
Slovensko má veľký potenciál pre väčšie využívanie železničnej dopravy v oblasti JVZ a skupín vozňov práve pre vysokú hustotu už vybudovanej železničnej siete. Gemer je toho ideálnym príkladom. Spoločnosti tu majú ideálne podmienky na prechod na ekologickejšiu formu suchozemskej dopravy, na železnicu. Obzvlášť ak je to práve v regióne s toľkým prírodným bohatstvom v rôznych ochranných prírodných pásmach. Jedná sa najmä o vysoký potenciál prepravy dreva a to aj na poslednej z lokálnych gemerských tratí spájajúcej Moldavu nad Bodvou s Medzevom. My v ZSSK CARGO sme pripravení na pravidelnú obsluhu týchto tratí, sme schopní vyjsť zákazníkom v ústrety zabezpečením dopravy presne podľa ich potreby.
Autori fotografií: Ádám Kóródy, Viktor Šesták, Csoma Bence
